O pravých a zfalšovaných proroctvách v katolíckej cirkvi

Podľa výberu vydavateľstva Pro Fide Catolica, A. A. Schmid, Postfach 22, D-87467 Durach

Vízia sv. Jána Boska o dvoch pilieroch

Svätému Don Boskovi (1888) sa pripisuje jedna známa vízia o budúcnosti cirkvi, ktorú videl vo sne v roku 1862, ktorá opisuje dramatickú plavbu admirálskej námornej lode sv. apoštola Petra rozbúreným morom do materského prístavu, kam sa dá dostať iba tesnou úžinou medzi dvoma obrovskými pilierovými stĺpmi prístavného móla.

Obsah je celkom stručný. Vizionár videl na mori celú armádu nespočetných bojových lodí, ktoré útočili na najväčšiu loď – predstavujúcu rímsko-katolícku cirkev s pápežom u kormidla – s cieľom túto loď potopiť. Túto admirálsku loď sprevádzalo mnoho doprovodných menších lodí. Do prístavu sa dalo prejsť iba úzkou úžinou medzi dvomi spomenutými stĺpmi. Na jednom z nich bola socha Immaculaty, t. zn. Sv. Panny Márie – Nepoškvrneného Počatia a na druhom pilieri obrovská Eucharistická Hostia, nesúca nápis IHS, čo je meno Ježiša Krista, Spasiteľa sveta.

Napriek tomu, že more bolo stále viac a viac rozbúrené a aj napriek narastajúcej zúrivosti nepriateľskej armády usporiadal pápež aj s ostatnými kapitánmi doprovodných lodí dvakrát poradu na palube svojej admirálskej lode, vždy ich ale musel predčasne poslať zpäť, aby neostali ich plavidlá bez vedenia.

Pápež sa napriek nevýhodnému vetru pokúša nakormidlovať svoju loď medzi prístavnými piliermi a tam ju zakotviť. Neustále výpady nespočetných nepriateľských lodí, sústreďujúcich sa na zničenie veliteľského plavidla sú neúčinné a tak sa koncentrujú útoky priamo na kormidelníka  – a hľa – odrazu Pápež padá „ťažko zasiahnutý“. Zodvihli ho, ale je znovu zasiahnutý, padá a umiera.

Na nepriateľských lodiach vypukne jasot, ale predčasne. Pretože kapitáni ostatných lodí reagovali bleskurýchlo a zvolili nového pápeža. Tento nový pápež riadi Petrovu loď šťastne k týmto dvom pilierom, kde ju pevne zakotví. Následne sa nepriateľská armáda rozuteká v divokom pomätení, pričom všetky doprevádzajúce lode jedna po druhej zakotvia takisto u týchto dvoch pilieroch. A aj rozbúrené more sa utíši a búrka prestáva.

Autor analyzuje a komentuje túto prorockú víziu Don Boska z roku 1862. Citáty sú z knihy od Adriena Loubiera, a sú doplňované autorovými úvahami a uzávermi:

»Je nutné položiť si celú radu otázok, ktoré sa v súvislosti s vizionárskym snom sv. Jána Boska natískajú od smrti Pia XII., to znamená cez štyri pontifikáty – Jána XXIII., Pavla VI., Jána Pavla I., a Jána Pavla II.

Podľa načrtnutého obrazu vízie o námornej bitve musíme skutočne pripustiť, že katolícka flotila bola nepriateľom ani nie potopená, ako celkovo dobytá. Všetky tie malé lode, ktoré predstavujú diecézy nielen Francúzska, ale aj celého ostatného sveta, zamenili pravú katolícku vieru za slobodomurársky a demokratický humanizmus! Už sa viac neučí pôvodná kresťanská morálka, ale akási zvláštna „filozofia“, ktorá v skutočnosti pripomína skôr starú známu teozófiu, alebo transcendentálny humanizmus. Medzičasom sa promulgoval oproti pôvodnej náuke rozporuplný, nový modernistický katechizmus. Akceptuje sa (vo Francúzsku pozn. prekl.) rozvod manželstva, potraty, doporučuje sa sexuálny styk s použitím kondómov, aby sa tak bojovalo proti  šíreniu AIDS. Celebrujú sa pokoncilové „eucharistické večeradlá“, ktoré nie sú nič iné ako {Bohom opovrhnuté} „obete Kaina“. Nehanebne sa praktikujú všetky spôsoby pohoršujúcich a svätokrádežných podávaní Eucharistie – Interkomúnií. Otvárajú sa kostoly budhistom, hinduistom, moslimom, šintoistom, šamanistom, špiritistom, africkým, americkým či austrálskym woodoo­istom a čarodejníkom divokých kmeňov, ako aj iným vyznávačom falošných bôžikov a satan­ských duchov, tak ako sa stalo v bohorúhačskom oficiálnom zhromaždení svetových náboženstiev dňa 27. októbra 1986 v Assisi, kde bol demonštrovaný nový internáboženský kult, predstavujúci akýsi medzistupeň vývojovej reformy k budúcej jednotnej cirkvi a náboženstvu, ktoré sa rozvíja  pod pracovným názvom „Ekumenizmus“. V skutočnosti je to ale nosič nového náboženstva, ktoré  má v tábore nepriateľa  pravé meno – „New Age, – Nová Doba, – Nový Babylon“. A to je cirkev a náboženstvo Antikrista!

Dalo by sa povedať, že všetky tieto malé lode, aj keď neboli potopené, predsa len boli donútené vzdať sa svojej tradičnej zástavy a jej katolíckych farieb a vztýčiť vlajku slobodo­murárskych revolucionárov a demokratického humanizmu. A pod touto zástavou sa určil iný kurz a iný cieľ, hnojený víziou falošného mieru a pokoja – kurz a cieľ k pilieru, ktorý sa vypína na opačnej strane, ktorý sa rysuje v pochmúrnych temnotách diaľky a na ktorého vrchole vlaje vztýčená štandarda synkretického svetového jednotného náboženstva Antikrista v Novom Baby­lone, deklarovaného v New Yorku synagogou Satanovou už v roku 1940 publikáciou „The City of Man“, teda „Mesto Človeka“.

Čo sa admirálskej lode týka, nedá sa jednoznačne rozlíšiť, či sa náhli k tomuto nešťastnému pilieru na opačnej strane pre zmätok a chaos ktorý panuje vo flotile, alebo či je táto loď k faloš­nému cieľu vedená jej veliteľom, ktorý flotilu k hroznému, pekelnému stĺpu naviguje.

Ale my už 35 rokov nerozoznávame v skutočnosti nič z toho, čo by sa aspoň približne podo­balo textu pripisovanému sv. Don Boskovi v tom znení, aký je nám  dnes predkladaný.«

„Ja nie som prorokom,“ – píše Adrien Loubier – „…ale tvrdím, že Don Bosko ním bol! A každé Bohom dané proroctvo, keď už nemalo za cieľ umožniť tým, ktorí ho počúvajú predvídať budúce udalosti, vždy malo za cieľ poskytnúť útechu veriacim, ktorých dokázalo v pravý okamžik osvie­tiť a posilniť, keď stáli zoči-voči predpovedaným udalostiam! A tak tomu bolo jednoznačne aj v prípade súkromného zjavenia budúcich udalostí, ktoré sv. Ján Bosko prijal v jeho vizio­nárskom, prorockom sne. Bolo by snáď možné, že by tento veľký svätec nevidel čo je dnes viditeľné, alebo že by dokonca dokázal niečo dôležité zamlčať alebo prekrútiť? Tomu jednoducho neverím!

Ale skôr verím tomu, že proroctvá sv. Jána Boska (tieto o ktorých je reč, ale aj viaceré iné) stihol podobný osud ako tie, ktoré pochádzali od pápeža Leva XIII., alebo tie z Fatimy. Teda ten istý osud, ktorému len o vlások uniklo posolstvo Panny Márie z La Saletty!

Boli jednoducho zatemnené.

Tí, ktorí ich odovzdávali ďalej ich ‘mrzačili’, alebo ‘prepraco­vali’, pravdepodobne z dôvodov falošnej nábožnosti, alebo ľudskej chytrosti, aby sa predišlo pohoršeniu a aby autorita biskupov a pápežov ostala nedotknutá a neupadla do podozrenia! Holá hypotéza, poviete mi? Bezpochyby, ale súčasne hrozne pravdepodobná, keď si pripomenieme isté skutočnosti a proroc­tvá ohľadne súčasnej epochy, na ktoré sa môžeme spoľahnúť. Podívajme sa preto na niektoré z tychto príkladov.“

Príklad z La Saletty

Adrien Loubier následne uvádza celú radu viac-menej známych príkladov o manipulovaní s proroctvami. Na prvom mieste uvádza exorcistickú modlitbu pápeža Leva XIII. k Archanjelovi Michaelovi, ktorú pápež povinne nariadil pre celú katolícku cirkev, po jeho prorockej vízii, kde formuloval mimo iné aj následovné vety:

„Cirkev, nevesta Nepoškvrneného Baránka, podívaj sa, ako ju nasýtili trpkosťou a napojili jedom jej nanajvýš ľstiví nepriatelia. Títo položili svoje zločinecké ruky na všetko, čo uctievame ako najsvätejšie. Tam, kde bola postavená stolica sv. Petra a sídlo Pravdy, postavili si svoj trón ohavnosti, ktorým chcú rozptýliť stádo, keď bude pastier porazený.“

Okamžite po jeho smrti v roku 1903 Vatikán odstránil a „ututlal“ tieto prorocké vety Leva XIII. (popri ďalších, podobne „urážlivých“ pasáží) a uverejnil jeho exorcizmus svojvoľne a bez komentára už iba v „skrátenej“ verzii.

Ďalej poukazuje Loubier na (napriek výslovnému prianiu Panny Márie) Vatikánom až po dnešok zatajované tretie tajomstvo z Fatimy, namiesto ktorého sa zverejňovali jednoznačne a očividne zfalšované verzie!

Dnes sú pádne dôvody domnievať sa, že toto tajomstvo (ktoré nikdy skutočným tajomstvom nebolo, ale bolo to iba načasované posolstvo Božiemu ľudu) je varovanie, a je v priamej súvislosti s II. Vatikánskym koncilom a následným rozpadom katolíckej církvi.

A iba preto – a pre nič iné – sa z posolstva urobilo „tajomstvo“!

Obzvlášť poučné – vďaka Bohu ale zlyhajúce – boli bezpočetné pokusy vtedajšej cirkevnej hierarchie umlčať a zmariť šírenie Veľkého posolstva z La Saletty, obsahujúce silné, veľmi silné a kritické vety, ako napr.:

„Kňazi, služobníci môjho syna, svojim zlým životom, svojou neúctou a bezbožnosťou pri slávení svätých tajomstiev, svojou láskou k poctám a pôžitkom, stali sa stokami nečistoty… …Beda kňazom a osobám zasväteným Bohu… ich hriechy volajú do nebies a privolávajú trest … Hlavy a vodcovia Božieho ľudu zanedbali modlitbu a pokánie, a démon zatemnil ich inteligenciu. Stali sa z nich bludné hviezdy, ktoré starý diabol strhne svojim chvostom do záhuby. … Kostoly budú zatvárané a zneucťované. Kňazi a rehoľníci … opustia vieru a veľa sa ich odlúči od pravého náboženstva. Medzi týmito osobami budú aj biskupi. … Početné reholné domy úplne stratia vieru … Budú jestvovať chrámy, kde sa bude slúžiť zlým duchom … bude sa hlásať iné evanjelium, opačné Evanjeliu pravého Ježiša Krista, popierajúce existenciu neba i pekla … ozajstná viera zhasne a svet bude ožarovať falošné svetlo. Beda kniežatám cirkvi, ktorí sa budú zamestnávať len hromadením bohatstva, zabezpečovaním svojej autority a pyšnou panovačnosťou. … démon využije všetku svoju zlobu, aby do duchovných rádov uviedol osoby oddané hriechu … láska k telesným pôžitkom bude rozšírená po celej zemi. … Početné kláštory nebudú už domami Božími, ale pastvinami Asmodea a jeho druhov … V takomto čase sa narodí antikrist z jednej hebrejskej rehoľ­níčky, nepravej panny, ktorá bude mať styk so starým hadom, majstrom nečistoty. Jeho otcom bude biskup … Rím stratí vieru a stane sa sídlom antikrista.

Tieto silné a kritické slová, ktorými Svätá Panna Mária svojim posolstvom z La Saletty odha­lovala svetu skutočný stav a pravú tvár duchovenstva boli samozrejme premnohým kňazom a biskupom, predovšetkým vo Francúzsku, tŕňom v oku a preto proti nemu bojovali doslova a do písmena všetkými možnými prostriedkami, nevynímajúc lesť, podvod i nátlak. Nechajme ale hovoriť Adriena Loubiera:

»Žiaľ, nie je dostatočne známe, že toto veľké posolstvo len o vlások uniklo tomu, aby bolo utajené, pochované a znetvorené. A to samou cirkevnou hierarchiou! Pretože významne veľký počet biskupov rozhodne bojoval proti jeho zverejneniu a neúnavne sa hľadali možnosti jeho oficiálneho odsúdenia – a to v poslednej štvrtine 19. storočia. Jeho text bol viacnásobne predlo­žený sv. ofíciu so žiadosťou aby bol dosadený na index zakázaných spisov. Keď sa nedosiahlo nič, tak Mons. Cortet, biskup z Troyes, – ktorý obvinil Melániu Calvatovú, že „seje a šíri rozbroje vo Francúzsku“, – šiel tak ďaleko, že sa podujal vyvinúť na sv. ofícium finančný nátlak, čím následne dosiahol, že dostal list od kardinála Cateriniho, ktorý vzbudzoval dojem, že sv. ofícium sa touto záležitosťou zaoberá. A tak sa začalo polemizovať, a cirkevná a biskupmi podporovaná a kontrolovaná tlač označovala text posolstva ako odsúdený. Šírilo sa tvrdenie, že lektúra textu je veriacim zakázaná, duchovným osobám ale povolená.

V skutočnosti ale prikázala Sv. Panna Mária deťom dvakrát za sebou doslovne: „Oznámte to, deti moje, všetkému môjmu ľudu!“  Takže žiadala vlastne zverejnenie jej posolstva a nie jeho utajenie! Až celá rada jednoznačných cirkevných povolení tlače umožnila nakoniec jeho šírenie. Najväčšia zásluha pripadá pápežovi Piovi IX., ktorý ho schválil, povolil a podporoval jeho šírenie.»

»(Adrien Loubier:“Eine verstümmelte Botschaft?“ {Un Message Tronqué?}, vydané v: Sous la Banniére N.° 64, marec-apríl 1996, str. 7-11).«

S prorockým vizionárskym snom sv. Jána Boska to už vyzerá horšie. Toto objasňujú napríklad poznámky, ktorými Josef Stocker komentuje svoje vydanie vyššie citovaného textu – (Josef Stocker, Prophetenworte über die Zukunft der Menschheit. Zweites Band, Viedeň 1997, str. 37):

»Don Bosko . . . zanechal vo svojich denníkoch početné proroctvá, ktoré sú Rímom utajované, pretože opisujú budúce udalosti v temných farbách. Čo preniklo na verejnosť, podávame podľa 31 Lama-Höchst, 21ff ďalej, porovnaj 8 Ellerhorst, 138ff a tam citovaných: Salotte-Schlägel; Wiprecht von Groitsch).«

Keď listujeme v zozname Stockerových bibliografických prameňoch, (str. 153-158) pod udaným číslom 31 resp. 8, tak sa tam jedná o následovné diela: »Lama, Friedrich Ritter von: Prophetien über die Zukunft des Abendlandes. Vydal J. M. Höchst, Wiesbaden 1953.«

»Ellerhorst, Winfried: Prophezeiungen über das Schicksal Europas. München 1952. «Posledné dielo je z »Salotti-Schlegel: Der hl. Johannes (Don) Bosco. München: Salesianer – Verlag, 1930.«

K Wiprechtovi von Groitsch nie sú uvedené žiadne bibliografické údaje.Takže k dispozícii je text z roku 1930, čo predstavuje 68 ročný odstup od udaného dátumu proroctva: 30.5.1862. A aj tu máme namiesto originálu v taliančine iba text nemeckého prekladu. Ďalej je tu Loubierov citát Stockera: „Rím drží proroctvá Don Boska pre ich pochmúrny charakter v tajnosti!

Zrejme boli Rímom skonfiškované hneď po svätcovej smrti. A iba jedna jediná vízia, tá o dvoch pilieroch,  prenikla podľa Stockera predsa na verejnosť. Ale práve tu vyvstáva jeden problém, pretože práve predtým hovoril Stocker o tom, že tieto – údajne Rímom utajované proroctvá – zanechal Don Bosko vo svojich denníkoch. Ale pri tejto vízii o dvoch pilieroch je nemožné, aby sa jednalo o zápis v denníku. Lebo táto sa začína u Stockera následnými vetami  – kde tento ešte aj pomlky reči dokumentuje v zátvorkách, tak ako ich prevzal, alebo našiel v jeho informácii:

„Chcel by som vám rozpovedať jeden sen. Síce porekadlo hovorí, že sny sú ako pena, napriek tomu vám pre váš duchovný úžitok tento môj sen porozprávam {. . .}: Skúste si predstaviť, že ste so mnou na morskom brehu“ atď. atď… Na konci textu tohto vizionárskeho sna pokračoval Stocker dodatkovým malým písmom pod čiarou, (str.41) – „ešte nasleduje, čo Don Bosko sám k vysvetleniu dodáva. Keď dorozprával svoj sen, obrátil sa svojim typickým rodinným spôsobom na prítomného Don Rua, ktorý sa po jeho smrti stal jeho prvým nástupcom ako saleziánsky generál a položil mu otázku: čo si ty myslíš o tomto sne?“.. atď, atď.

Z tohoto všetkého dostatočne jasne vyplýva, že text tohto vizionárskeho sna nebol spísaný Don Boskom v jeho denníkoch, alebo niekde inde, ale že bol zaznamenaný iba jeho poslucháčmi. A už týmto je tomuto celému daná prvá neistota. Druhá leží v anonymite pisateľa a tretia v chýbajúcich údajoch o bližších okolnostiach, za ktorých Don Bosko svoj sen vyrozprával. Keby sa tak stalo iba v malom kruhu poslucháčov, bolo by o to ľahšie jeho obsah svedkov, ktorí by tento „pobožný“ podvod mohli zistiť.

Záver: Pádne dôvody hovoria o zmanipulovaní a politickom prispôsobení tých pasáží, ktoré by snáď mohli spôsobiť škandál. Napriek tomu, že jeho originálne znenie sa dnes nedá jednoznačne zrekonštruovať, je toto proroctvo v dnešnom znení vo svojej rozhodujúcej druhej časti spochyb­nené.

Napriek tomu ale neprestávame dúfať v prisľubené víťazstvo!

Pretože náš Pán Ježiš je Cesta, Pravda a Život!

 

 

Vízia Don Boska