Tomáš Akvinský, kňaz, učiteľ Cirkvi

 

Carlo Crivelli: Tomáš Akvinský (15. stor.)

Carlo Crivelli: Tomáš Akvinský (15. stor.)

Jeden z najväčších učencov a mudrcov Cirkvi bol práve sv. Tomáš Akvinský. Narodil sa v roku 1226 na zámku Roccasecca d’Aquino pri Monte Cassine (dnešné Taliansko, Lazio). Bol tichej, ale veselej povahy. Ako päťročného ho otec dal do benediktínskeho opátstva na výchovu a vzdelávanie. Bol taký nadaný, že už ako desaťročný mohol ísť študovať na vysokú školu do Neapola. No rodičia to zatiaľ nedovolili a zobrali si ho domov. Tomáš sa usilovne učil, modlil, pomáhal chudobným. Stávalo sa, že vyprázdnil pre nich aj celú komoru. Ako štrnásťročný odišiel na univerzitu do Neapola. Tomáš aj tu bol veľmi horlivý. Zoznámil sa s rehoľou dominikánov a rozhodol sa, že do nej vstúpi. Rodičia mu v tom bránili. Chceli, aby sa stal radšej benediktínom a aby žil v blízkosti rodného zámku. V budúcnosti by sa snáď stal aj opátom. On však chcel zostať v žobravej reholi. Najbližší príbuzní ho všemožnými spôsobmi odhovárali. Dokonca ho aj fyzicky trápili. Potom jeho bratia najali aj nemravné dievča, aby ho zviedlo. Tomáš však odolal. S horiacim polenom z ohniska ju vyhnal preč. Dva roky bol uväznený svojou rodinou, až sa to dozvedel pápež Inocent IV. a cisár Fridrich II. Až na ich prehováranie pustili Tomáša, aj to takým spôsobom, aby bratia o tom nevedeli, len jeho matka. O rok nato Tomáš zložil slávnostné rehoľné sľuby.

Predstavení rehole ho potom poslali k sv. Albertovi Veľkému, ktorý vtedy pôsobil v Kolíne. Tomáš aj tam vynikal vo vzdelaní a bystrosti. Vynikal však aj svojou výškou (190 cm) a tučnotou. Keďže skoro stále mlčal, vyslúžil si prezývku „nemý vôl zo Sicílie“. Raz ho však učiteľ vyzval, aby vysvetlil nejaké nejasné miesto zo Sv. písma. Tomáš to urobil tak múdro, že sa všetci zadivili. Albert zvolal: „Vy nazývate Tomáša nemým volom, ale príde čas, keď sa on ozve takým mohutným hlasom, že ho počuje celý svet!“ Tak sa stalo, Tomáš patrí podnes k najslávnejším teológom všetkých čias.

Tomáš prednášal na univerzitách v Paríži, Neapole, Ríme, bol veľmi vyhľadávaný študentami, ale aj teológmi. Bol veľmi precízny a jasný v definíciách pojmov a jeho zásluhou Cirkev získala exaktné pomenovania mnohých vecí. Vychádzal z Aristotela. Napísal mnoho spisov. Najslávnejším sa stala Summa Theologiae (Súbor teológie). Okrem toho bol výborným kazateľom, zložil aj nádherné hymny ku cti Sviatosti Oltárnej, ktoré máme preložené aj v slovenčine (Ctime túto Sviatosť slávnu, Chváľ, Sione, Spasiteľa, Klaniam sa ti vrúcne). Popritom všetkom zostal veľmi pokorným a poníženým. Nikdy neprijal žiadne povýšenia, ktoré mu ponúkali jeho predstavení. V roku 1274 dostal pozvanie od pápeža Gregora X. na koncil, ktorý sa mal konať v Lyone. Tomáš, v tom čase chorý a slabý, sa poslušne vybral na cestu. No cestou tak vážne ochorel, že musel zostať v kláštore cisterciánov vo Fossanove pri Terracine. Tam aj 7. marca 1274 zomrel. Za svätého ho vyhlásil pápež Ján XXII. v roku 1323, pápež Pius V. ho vyhlásil v roku 1567 za učiteľa Cirkvi a pápež Lev XIII. ho vyhlásil za patróna všetkých katolíckych škôl. V Cirkvi sa mu vo všeobecnosti dáva titul „doctor angelicus“ (anjelský učiteľ).


Z knihy Nasledovanie Krista

(Lib. 3, 3)

Ja som učil svojich prorokov

Počúvaj, syn môj, moje slová, najmilšie slová, ktoré prevýšia všetku múdrosť filozofov a mudrcov tohto sveta. „Moje slová sú duch a život“ a nemožno ich hodnotiť ľudským rozumom.

Neslobodno si ich privlastňovať na márnu samoľúbosť, ale treba ich v tichosti počúvať a so všetkou pokorou a s veľkou láskou prijímať.

I povedal som: „Blažený je ten, koho ty, Pane, vzdelávaš a poúčaš o svojom zákone, aby si mu uľavil v dňoch nešťastných“ a aby nebol opustený na zemi.

Ja som od počiatku učil prorokov, hovorí Pán, a doteraz som neprestal hovoriť nikomu. Ale mnohí sú hluchí a tupí na môj hlas.

Mnohí počúvajú radšej svet ako Boha. Ochotnejšie idú za žiadosťou svojho tela ako za tým, čo sa páči Bohu.

Svet sľubuje dočasné a malé veci a slúžite mu veľmi dychtivo. Ja sľubujem najvyššie a večné, a srdcia smrteľníkov sú ťarbavé.

Kto mi slúži a kto ma poslúcha tak horlivo vo všetkom, ako sa slúži svetu a jeho pánom?

Hanbi sa teda, lenivý a ufňukaný sluha, že tamtí sú odhodlanejší pre záhubu ako ty pre život.

Oni sa väčšmi radujú z márnosti ako ty z pravdy.

A pritom ich nádej dosť často sklame, ale môj prísľub nesklame nikoho, neprepustí naprázdno toho, kto dôveruje vo mňa.

Čo som prisľúbil, to dám, a čo som povedal, splním, ale iba tomu, kto verne vytrvá v mojej láske až do konca.

Ja odmeňujem všetkých dobrých a prísne skúšam všetkých nábožných.

Zapíš si moje slová do srdca a pozorne o nich uvažuj: v čase pokušenia ti budú veľmi potrebné.

Čo nerozumieš, keď čítaš, v deň navštívenia pochopíš.

Dvojako navštevujem svojich vyvolených: pokušením a útechou.

A dve lekcie im dávam každý deň: jednu tým, že im vyčítam ich chyby, druhú, že ich povzbudzujem, aby rástli v čnostiach.

„Kto má moje slová a pohŕda nimi, má svojho sudcu, ktorý ho bude súdiť v posledný deň.“

 

Svätý Tomáš Akvinský