Militia-Immaculatae

100 rokov Militia Immaculatae – Rok 1917 a svätý Maximilian Kolbe

Roku 2017 bude nielen 100. výročie zjavení Panny Márie vo Fatime či bolševickej revolúcie v Rusku, ale aj založenie rytierského rádu Militia Immaculatae svätým Maximilianom Kolbem. Všetky tri udalosti spolu súvisia.

11. februára je deň spomienky na Lurdskú Pannu Máriu. Je to príležitosť pripomenúť si všetko okolo Militia Immaculatae.

Panna Mária v Lurdoch: „Ja som Nepoškvrnené Počatie“

Keď sa Bernadeta Soubirousová 25. marca 1858, v deň 16. zjavenia pýtala Bohorodičky ako sa volá, ako jej to prikázal farár z Lúrd Abbé Peyramale, odpovedala Panna Mária okcitánštinou (v starorománskom jazyku, ktorým hovorí južná tretina Francúzska, pozn. prekl.):

„Quesoy era Immaculada Counceptiou“ – „Ja som Nepoškvrnené Počatie.“

Datum 8. decembra – splodenia Panny Márie – sa nachádza presne na deň deväť mesiacov pred 8. septembrom, ktorú Cirkev oslavuje ako slávnosť Narodenia Panny Márie. Tým sa zdôrazňuje, že život budúcej Matky Ježiša Krista začal v okamihu, keď bola svätou Annou a svätým Joachimom splodená.

Dogma o Nepoškvrnenom Počatí, ktorú vyhlásil pápež Pius IX. dňa 8. decembra 1854 bulou Ineffalibilis Deus (nevysvetliteľný Boh), bola 14 ročnému dievčaťu, ktoré sa podľa jej okcitánskeho mena volá Mária Bernada Sobeirons, neznáma.

Dogma zdôrazňuje, že najsvätejšia Panna Mária ako jediné stvorenie bola od prvého okamžiku jej splodenia ako aj počas celého života bez dedičného hriechu ako aj každého iného hriechu, uchránená.

Nepoškvrnená, ktorej pamätný deň Beatae Mariae Virginis de Lapurdo oslavuje Cirkev 11. februára ako zjavenie v Lurdoch, stojí v priamej súvislosti s predchádzajúcimi zjaveniami Panny Márie v parížskej ulici Rue du Bac roku 1830 svätej Kataríne Labouré a so Zázračnou Medailónkou.

Maximilián Kolbe a slobodomurársky Rím

Maximilian Kolbe, mladý františkánsky minorita bol 59 rokov po zjavení Panny Márie v Lurdoch 1858, kde sa Panna Mária dala spoznať ako „Nepoškvrnené Počatie“ očitým svedkom slobodomurárskej demonštrácie v Ríme.

Maximilian Kolbe

Raimund Kolbe sa narodil 1894 vo veľkopolskom Zduńska Wola, v blízkosti vtedajšej nemeckej hranice ako syn nemecko-polskej rodiny, čo nebolo zriedkavé. Po otcovi bol Nemec a po matke Poliak. Polský štát vtedy neexistoval. Vlasť rodiny Kolbeho patrila ako tzv. „Polský Kongres“ pod cársku ríšu. Kolbeho otec bojoval po vypuknutí 1. svetovej vojny v polských légiach za nezávislé Polsko na strane Nemeckej ríše a Rakúsko-Uhorska proti Rusku. Za to bol popravený. Aj jeho dvaja starší bratia patrili k protiruskej ilegálnej organizácii.

V roku 1910 vtúpil Raimund na priamu výzvu Panny Márie do rádu menších františkánov – minoritov a prijal rádové meno Maximilián Mária. Počas 1. svetovej vojny bol na štúdiach v Ríme. Taliansko, ktoré bojovalo na strane Ruska proti „spojencom“, bolo od čias zjednotenia roku 1861 pod vládou nepriateľov Cirkvi. Najsilnejší vplyv mali hlavne slobodomurári. Iba ten, kto bol členom lóže mal dobré výhliadky na kariéru v štáte a vojsku.

V roku Kolbeho narodenia postavilo mesto Rím na svojom najvyššom vrchu brozovú sochu Gianicolo Giuseppe Garibaldiho, ako jazdca na koni. Starosta mesta, jeho zástupca a celá mestská rada, ktorí boli bez výnimky slobodomurári, boli na to hrdí. Garibaldi bol 1864 veľmajster slobodomurárskeho Veľkého Orientu Talianska a následne potom doživotný čestný veľmajster. Jeho socha na koni bola postavená tak, že smerovala hrozivo proti Vatikánu. Po podpísaní Lateránskych dohôd medzi štátom a Cirkvou roku 1929 bola socha fašistickým režimom obrátená tak, že Garibaldi na koni bol chrbtom voči Vatikánu. Ale v roku 1990 nechalo mesto Rím, keď bol starostom socialista a slobodomurár Franco Carraro, pamätník renovovať a opäť obrátiť proti Vatikánu.

Giuseppe_Garibaldi

Roku 1917 slávilo slobodomurárstvo 200. jubileum svojho založenia

V Ríme zažil Kolbe osobne nepriateľské proticirkevné prejavy. Obzvlášť ho zasiahla slobodomurárska demonštrácia, ktorá vyvrcholila pred Vatikánom, ktorý v tej dobe ešte nebol mestskou časťou Ríma. Roku 1917 slávil Veľký Orient Talianska 200. výročie založenia Spojených Veľkolóží Anglicka, ktoré sa uskutočnilo 24. júna 1717 a zanamená vznik svetového slobodomurárstva. S veľkým hlukom pochodovali slobodomurári až na námestie Svätého Petra, kde dali hlasne najavo svoju nenávisť katolíckej Cirkvi, pápežovi Benediktovi XV. a jeho úsilí za mier počas 1. svetovej vojny. Na ich transparentoch mohol Kolbe čítať heslá ako: „Satan bude vo Vatikáne vládnuť a pápež mu bude ako švajčiarský gardista slúžiť“. Na zástavách mali zvrátenú cirkevnú ikonografiu, kde Satan víťazí nad archanjelom Michalom. Toto divadlo utvrdilo Kolbeho k rozhodnutiu obetovať sa úplne Panne Márii a k presvedčeniu, že je potrebná  nekompromisná obrana formou odporu.

Veľký Orient Talianska roku 1908 nariadil kategoricky všetkým členom, predovšetkým početným poslancom parlamentu ktorí patrili k lóžam, zásadné pravidlo, že s katolíkmi ktorí sa pomaly začali reorganizavať ako samostatná politická sila, nesmia robiť žiadne kompromisy. Sídlo Veľkého Orientu bol od roku 1899 Palazzo Giustiniani, ktorý bol 1925 fašistami skonfiškovaný a stal sa sídlom senátu Talianska, ktorým je až dodnes. Dnešné sídlo Veľkého Orientu sa dnes nachádza na Gianicolo, neďaleko sochy Garibalda na koni.

Iba dva týždne po tom, ako Maximilian Kolbe založil svoju Militia Immaculatae, aby sústredila sily Cirkvi a bola schopná brániť Cirkev duchovnými prostriedkami proti jej nepriateľom, došlo v Palazzo Giustiniani k tragédii. Veľký Orient zvolil vicestarostu Ríma Achille Balloriho za nového veľmajstra. Dňa 31. októbra 1917 bol Ballori v sídle Veľkého Orientu zastrelený. Páchateľom bol Lorenzo D’Ambrosio, známy anarchista. Súd ho uznal za nepríčetného a následne zmizol navždy v jednej psychiatrickej klinike. Pozadie atentátu je zrejme v súvislosti so slobodomurárskym kongresom z júla 1917 v Paríži. Tam sa stretli slobodomurárske delegácie všetkých spojeneckých štátov, aby sa dohodli na ďalších krokoch vojnovej politiky a poriadku po ukončení vojny. Armáda Talianska sa po porážke u Karfreit nachádzala v zmätku na úteku pred Rakúšanmi. Veľké časti severného Talianska boli obsadené rakúskou a ríšsko-nemeckou armádou, ktoré stáli bezprostredne pred Benátkami.

D’Ambrosio bol 1. novembra zatknutý v blízkosti domu rímskeho starostu Ernesta Nathana. Po zavraždení Ballorisa bol Nathan zvolený za veľmajstra Veľkého Orientu, ktorým bol už aj od 1896 do 1903. D’Ambrosio chcel aj jeho zavraždiť.

Rytierstvo Nepoškvrnenej, Fatima a októbrová revolúcia

Zatiaľ čo zúrila svetová vojna a slobodomurári sa posmievali Cirkvi a pápežovi, zhromažďoval Maximilian Kolbe prvých spolubratov, ktorí s ním študovali na medzinárodnej františkánskej univerzite vo Via San Teodoro v Ríme a založil s nimi 17. októbra 1917 Militia Immaculatae,  „Rytierstvo Nepoškvrnenej“. Rytieri sa mali snažiť o osobné posväcovanie a verejne brániť pravú apoštolskú vieru.

Mladý Kolbe nevedel v tom čase nič o tom, čo sa dialo od 13. mája v porugalskej Fatime. Iba štyri dni pred založením Militia Immaculatae sa tam Matka Božia zjavila posledný krát. Jej Zjavenia boli ukončené veľkým slnečným zázrakom, ktorý ohromil celý svet. Je silný predpoklad, že práve táto udalosť viedla Kolbeho k založeniu Militia Immaculatae Rytierstva Nepoškvrnenej.

Vo Fatime hovorila aj o závažných prevratoch v Rusku. Presne tri týždne po založení Militia Immaculatae vypukla v Rusku bolševistická revolúcia. Nastalo celosvetové štepenie. Na jednej strane zakladanie komunistických strán a ako protireakcia vznik fašizmu a nacionalizmu

Cieľ Militia Immaculatae je cieľom Nepoškvrnenej: rozšíriť plody vymožené skrze spásu Syna Ježiša Krista  na celé ľudstvo. Prianim Panny Márie je, aby sa duchovný život každého jedného človeka pozdvihol k vrcholom svätosti. Základným predpokladom pre každého apoštola Militia Immaculatae je osobné odhodlanie odovzdať seba samého do vlastníctva Panny Márie Nepoškvrnenej. Rytierstvo zlučuje pripravenosť k osobnému posväcovaniu a k apoštolskej horlivosti.

Rytierstvo Nepoškvrnenej a Zázračná Medailónka

Maximilián Kolbe si dlho kládol otázku: „Keď naši nepriatelia vyvýjajú také aktivity že získavajú presilu, máme my ostať nečinní a nepustiť sa do boja? Nemáme azda silnejšie zbrane – ochranu nebies a hlavne Nepoškvrnenej Panny Márie?“ A pri zakladaní Rytierstva Nepoškvrnenej si zvolili ako zbraň Zázračnú Medailónku, ktorá bola daná svetu roku 1830 zjavením Panny Márie Kataríne Labouré v parížskej Rue de Bac.

Viď aj film Katarína Labouré a Zázračná Medailónka: https://youtu.be/kpFWF8nuILg

Preto ako viditeľný vonkajší znak príslušnosti rytiera Nepoškvrnenej, nosí tento okolo krku Zázračnú medailónku Panny Márie. My ľudia nie sme len duchovní, ale aj telesní. Náš vnútorný život a duchovný postoj musí byť viditeľný aj navonok. Preto je potrebné zviditeľniť duchovný postoj aj vonkajším znakom, tak ako nám aj Spasiteľ daroval vonkajšie znamenia vo Sviatostiach. Na ten istý spôsob musí aj rytier Nepoškvrnenej vydať navonok svoje vyznanie.

Zázračná medailonka

Zázračná Medailónka je znakom vnútornej oddanosti Panne Márii – Nepoškvrnenej. A naviac – rytier ju odporúča a rozdáva kde len môže. Zázračná Medailónka je zbraňou v rukách rytiera Nepoškvrnenej. Ten, kto sa začne úprimne modliť k Nepoškvrnenej, už čoskoro pocíti potrebu pokánia a začne sa posväcovať.

Katarína LabouréNeporušené telo Kataríny Labouré v parížskej kaplnke Rue du Bac

Svet je plný Zla, ale nezabúdajme, že Nepoškvrnená je silnejšia: „Ona rozšliape pekelnému hadovi hlavu„.

Cirkevné uznanie

Dňa 2. januára 1922 dostala Militia Immaculatae cirkevné kanonické uznanie ako „zbožné združenie“ (Pia Unio). Dekrét bol vystavený kardinálom Basilio Pompiljim, pápežským vikárom pre rímsku diecézu. Dňa 18. decembra 1926 vyniesol pápež Pius XI. Breve, ktorým udelil členom Militia Immaculatae veľkoryso mnohé odpustky. Od 1927 je Militia Immaculatae Pia Unio Primaria. Podriadená generálnemu ministrovi rádu minoritov vlastní tým rytierstvo právo, zakladať celosvetovo pobočky.

Pater Kolbe missionar v Japonsku

Tak založil Maximilián Kolbe 1930 v Nagasaki, katolíckom centre Japonska, druhé „Mesto Nepoškvrnenej“. Koncom druhej svetovej vojny boli atómovými bombami USA Hiroshima a Nagasaki zničené a s týmito dvomi mestami bola veľká čast katolíckeho Japonska vyhubená. Mesto pátra Kolbeho ale zázračne prestálo katastrofu neporušené.

Kolbe, mučeník lásky k blížnemu

Maximilien Kolbe ako väzeň v koncentračnom tábore Auschwitz

V tom čase už zakladateľ Militia Immaculatae nežil. S rozdelením a obsadením Polska medzi fašistickým Nemeckom a komunistickým Sovietským Zväzom začala fáza utrpenia Cirkvi. Nemecké okupačné jednotky vyhnali mníchov z Niepokalnowa a z veľkého kláštora urobili zajatecký tábor. Početní františkáni – minoriti zahynuli vo vojne, niektorí zmizli v NS koncentračných táboroch alebo v sovietskych gulagoch. Aj páter Kolbe bol 17. februára 1941 zatknutý. Pri vypočúvaní bol jednotkami SS brutálne dobitý a 29. mája odvezený do koncentračného tábora Auschwitz. Keď padlo podozrenie že jeden väzeň chcel utiecť, malo na odplatu desať väzňov umrieť hladom. Medzi nimi bol aj otec rodiny Franciszek Gajowniczek. Páter Kolbe sa prihlásil dobrovolne za neho: „Chcem ísť za jedného z väzňov na smrť. Som katolícky kňaz a nemám žiadnu rodinu.“ Kompetentný veliteľ SS-Hauptsturmführer Karl Fritzsch súhlasil. Trýzeň začala 31. júla 1941. V hladomornom bunkri prežil Kolbe dva týždne, dlhšie ako ostatní väzni. Všetkým stál po boku ako kňaz a pripravoval sa na smrť a na večnosť.

Dňa 14. Augusta 1941, v predvečer sviatku Nanebovzatia Panny Márie, bol páter Kolbe  smrtiacou injekciou popravený.

„Ó Mária, bez poškvrny dedičného hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k Tebe utiekame, i za všetkých, ktorí sa k Tebe neutiekajú, najmä za nepriateľov Svätej Cirkvi a Tebe odporúčaných.“

Text: Giuseppe Nardi
Bild: militia-immaculatae.info

Preložil a doplnil: Pustovník

Rok 1917 a svätý Maximilian Kolbe