Analýza súčasného stavu veľmocí USA Ruska a Číny

Každý človek, ktorý dokáže logický myslieť a vnímať vidí, že Trump svojimi krokmi spôsobil oslabenie USA a usilovne pokračuje v budovaní multipolárneho sveta. Samozrejme Trumpova rétorika je plná opaku, neustále omieľa ako sa USA pod jeho vedením upevňujú v pozícii superveľmoci, to čo sa deje na geopolitickej scéne však svedčí o tom, že to nie je pravda. Trumpovi sa úspešne darí zbavovať Američanov dôveryhodnosti, kvôli Trumpovi už nefunguje medzinárodné právo a uskutočňuje sa otvorené okrádanie amerických spojencov.

Ako sa však k tejto americkej činnosti stavajú ostatne štáty na Zemi? Odpoveď je známa už od roku 2013, kedy WINMR a Gallup položili otázku “Kto je považovaný za najväčšiu hrozbu na Zemi?”. Odpoveď bola jednoznačná, víťazom ankety sa stali USA. Je to pochopiteľné, Američania majú 800 vojenských základní v  160 krajinách sveta, takmer 40 % vojenských výdavkov planéty predstavujú vojenské výdavky USA, Američania majú 5550 jadrových hlavíc a sú schopní 50x totálne svojím jadrovým potenciálom zničiť Zem (Rusko má menšie kapacity, na USA však bohato postačujú).

V poslednej dobe americkú hegemóniu výrazne oslabili Rusko a Čína. Americké elity to vnímajú ako ohrozenie záujmov Ameriky. Ruská záchrana Krymu spod amerického vplyvu, podpora Donbasu, vojenská operácia v Sýrii a ďalšie suverénne kroky Ruska celému svetu demonštrovali ruskú suverenitu a oslabenie amerického postavenia. Rusko oslabuje Američanov vo vojenskej oblasti, Čína oslabuje Američanov v ekonomickej oblasti.

V posledných cca 30 rokoch si Američania zvykli všetky problémy riešiť na základe svojej vojenskej dominancie. Keď to nešlo po dobrom, tak to išlo po zlom. Dôkazom sú udalosti v Juhoslávii, Iraku, Líbyi. Táto doba amerického štátneho teroru sa už našťastie skončila. Rusku sa podarilo znovuobnoviť svoju moc, Rusko do výzbroje zavádza nové typy zbraní a dnes sme svedkami mohutnej modernizácie čínskej armády. Tieto skutočnosti sú jasným dôkazom, že obdobie americkej nadvlády vo svete sa skončilo.

Ruský prezident Vladimír Putin pri svojom vystúpení 1. 3. 2018 otvorene informoval o tom, že Rusko do svojej výzbroje zavádza nové zbrane (rakety, laserové, elektromagnetické a nadzvukové zbrane). Americké elity, ktoré 30 rokov za pomoci použitia sily vydierali celý svet sú zaskočené, pretože už dnes nemôžu diktovať drzo svoje predstavy. Americké elity musia diplomaticky rokovať, diskutovať, viesť dialóg, ísť na kompromisy, to však za posledných 30 rokov už zabudli. Budú si však musieť zvyknúť, dvojica štátov –  Rusko a Čína – zlomili americkú moc a prinútili Američanov správať sa civilizovanejšie.

V minulosti Američania presadzovali globalizmus a odstraňovanie rôznych colných bariér a ochranných opatrení. To vyhovovalo americkým investorom a korporáciám, ktoré valcovali svojich konkurentov. Čo môže spraviť jedinec proti po zuby ozbrojenej tlupe? Ako môže malý obchodník konkurovať sieti supermarketov?

Jedinec proti ozbrojenej tlupe a malý obchodník proti sieti supermarketov nemôžu spraviť nič. Mohli by, keby cítil za sebou podporu štátu, no to nepovoľujú “demokratické“ pravidlá hry, platiace na trhu a sila ozbrojenej tlupy, ktorá diktuje pravidlá hry s nabitým revolverom.

Takýto ideálny stav, kedy Američania kontrolovali cez zbrane a globalizmus celý svet trvali dovtedy, kým sa neobjavili dvaja spomenutí konkurenti – Rusko a Čína. Hneď ako k tomu prišlo a Američania zacítili hrozbu, začali zákerne porušovať vlastné pravidlá hry, momentálne sa pred Čínou a EÚ snažia chrániť protekcionárskymi opatreniami, ktoré sú v rozpore s prístupom, ktorý predtým presadzovali. Súbežne s tým ako rastie vojenská sila Ruska prichádza k americkým aktivitám odstupovať od dohôd a medzinárodných zmlúv o raketách krátkeho a stredného doletu a zvyšuje sa aj agresivita USA voči svojím vazalom.

Oslabovanie amerických pozícii prináša so sebou aj odstredivé tendencie u dovtedy poslušných vazalov, ktorí zacítili možnosť zbaviť sa nevýhodného amerického jarma. Američania sa  veľmi snažili zasadiť  ranu rusko-čínskej rozvíjajúcej sa spolupráce už v roku 2012. Američania sa ťažko vyrovnávali so svojím neúspechom v Gruzínsku v roku 2008 (predtým americký neúspech v podobe porážky čečenských separatistov 1994 – 2005) a v roku 2012 pripravili majdan v Moskve, ktorý sa nevydaril, pretože ruská opozícia precenila svoje sily. Američania však v roku 2012 pochopili, že Rusko už nie je “regionálnou veľmocou” a vykročilo znova na cestu svetovej veľmoci.

V americkom tábore vypukla panika a Američania sa rozhodli rázne zmeniť vývoj situácie. Rozhodli sa znova rozšíriť NATO smerom na východ, cieľom bolo prijatie Ukrajiny, Gruzínska do radov NATO, vytlačenie ruskej flotily zo Sevastopoľa, pričom na Krym by prišli americké bojové lode s raketami strednej a krátkej vzdialenosti. Uskutočnil sa ukrajinský Majdan 2014,  Rusi však americké plány znemožnili, majdan na Ukrajine skončil pre Američanov neúspechom s Donbasom Američania nerátali, Krym sa do amerických rúk nedostal, na Kryme ostala ruská bojová flotila, ktorá kontroluje Čierne more, vďaka Sýrii Rusi už kontrolujú aj východné Stredomorie. Rusku sa podarilo pod pokrývkou slabosti vykonať kolosálne obnovenie svojej vojenskej moci, americká CIA, ktorá tento pohyb nezachytila, totálne zlyhala. Ukázalo sa že Vladimír Putin nebol agentom KGB “do počtu”, ale skutočným spravodajským dôstojníkom s nesmiernym prehľadom a výkonom.

Sýria sa stala pokusom Američanov zachovať svoju dominanciu, Američania sa snažili znova zničiť rusko-čínsky tandem. Sýria bola úderom aj voči Číne, úlohou Američanov bolo odrezať čínsku ekonomiku od zdrojov na Blízkom východe.

Američania totiž ešte v polovici 20. storočia dospeli k presvedčeniu, že Afrika, Latinská Amerika, juhovýchodná Ázia sú tu preto, aby svojimi zdrojmi slúžili americkým korporáciám. Čína sa mala stať americkou továrňou pre svet, Blízky východ americkou benzínovou stanicou. Číňania však situáciu pochopili a po rozpade ZSSR si uvedomili, aký osud im Američania pripravili. Číňania, ktorí potrebujú zdroje sa začali potichu zabezpečovať a čínsky vplyv v severnej Afrike a Ázii sa začal zvyšovať. Číňanom nesmierne pomohlo aj zosilnenie Ruska pod Putinovým vedením, ruské zdroje a energia podporili rast čínskeho priemyslu, ruské zbrane zvýšili čínsku obranyschopnosť. Čínske financie zase pomohli Rusku s budovaním ruského bezpečnostného potenciálu.

Američania nemôžu voči Rusku alebo Číne a ich spojencom používať podobné postupy ako voči Juhoslávii či Iraku na sklonku 20. storočia, alebo voči Líbyi či Sýrii v 21. storočí. Sýria dráždi Američanov aj kvôli tomu, že cez Sýriu má viesť plynovod do južnej a západnej Európy. Vojna v Sýrii má za úlohu znemožniť posilňovanie ruskej ekonomiky, konflikt v Sýrii má pre Američanov znemožniť prepojenie Eurázie do jedného celku. Ak sa totiž spojí Eurázia do jedného celku, Američania sa ocitnú na periférii a nebudú už môcť otvorene parazitovať na úkor celej planéty. Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že Sýria a napätie na Blízkom východe či Kaukaze malo poslúžiť na preliatie teroristických skupín do strednej Ázie, odkiaľ by prišlo k prieniku terorizmu do Ruska a Číny. Rusko svojimi aktivitami tieto americké plány prekazilo, väčšina proamerických teroristov je dnes už mŕtva a zvyšok sa ukrýva na územiach pod kontrolou Američanov, kde si líže rany a čaká aké nové úlohy im Američania zadajú.

Američania sú dnes veľmi nervózni, neúspechy na medzinárodnom poli a výbušná situácia doma sú pre nich bremenom. Preto ich reakcie začínajú byť ostré a konfrontačné. Američania pochopili, že neúspechy voči Rusku len utvrdili Číňanov v rozširovaní spolupráce s Ruskom. Dnes sa už Čína neobáva skutočnosti, že Rusko padne podobne ako ZSSR. Rusi a Číňania postupne uzavreli obrovské kontrakty, ktoré sú výhodné pre obe strany, k Rusku a Číne sa pridáva čoraz viac ázijských krajín a to je presne to, čoho sa Američania boja. Američania dosiaľ držia cez proamerické elity Európu pod krkom, ako však už bolo spomenuté protiamerické hlasy však zaznievajú čoraz častejšie aj z územia EÚ. Nehovoriac o tom, že v Afrike sa americký vplyv veľmi rýchlo oslabuje.

Američania nedokážu zlikvidovať rusko-čínske spojenectvo tradičnými metódami politického nátlaku, podplácania a tlaku cez elity, ktoré sú pod americkým vplyvom. Americké elity, ktoré sa zoskupili okolo Clintonovcov či Obamu a ktoré viedli veľmi nátlakové akcie voči Rusku a Číne strácajú svoj vplyv a vyčerpávajú sa v zápase s Trumpom. Ten navyše rozohral pre Američanov veľmi nepríjemnú hru, pretože začal naraz tlačiť aj na Rusko a Čínu. Boj na oboch frontoch je však nesmierne náročný, Američania musia veľmi pozorne manévrovať. Pritom tlak na Čínu môže udrieť aj na americké ekonomické záujmy, tlak voči Rusku je determinovaný stavom ruských ozbrojených síl – v tomto smere majú Američania výrazne zviazané ruky, pretože Rusko má dostatok možností v prípade konfliktu vymazať USA z povrchu zemského.

Rusko a Čína majú dnes historickú šancu prebrať líderstvo z amerických rúk, dúfajme že 21. storočie už nebude storočím americkým.

Prevzaté z hlavnespravy.sk

Analýza súčasného stavu veľmocí USA Ruska a Číny