Víťazstvo u Lepanta 7. októbra 1571 nad Turkami bolo v Europe považované za zázrak, ktorý bol pripisovaný príhovoru Panny Márie vyprosené modlitbami ruženca, ktorý sa pred bitvou modlila celá Svätá Liga. Pápež Pius V. ustanovil v roku 1579 na pamiatku tohoto víťazstva sviatok, ktorý sa slávi dodnes ako sviatok Panny Márie Ružencovej. Po víťazstve nad Turkami u Petrovaradína u Nového Sadu (Srbsko) bolo slávenie rozšírené na celú Cirkev (1716). Od roku 1913 sa slávi sviatok Panny Márie Ružencovej 7. októbra.


Pred 334 rokmi došlo ku kľúčovej bitke v tureckých vojnách medzi kresťanskou Európou a islamskou Osmanskou ríšou

Bitka pri Viedni, tento stret civilzácií, sa právom označuje aj za jednu z najvýznamnejších bitiek 17. storočia. Osmanská ríša sa po porážke pri Lepante 7. októbra 1571 opätovne pokúsila dobyť Európu v roku 1683. Tristotisíc moslimských bojovníkov pod velením veľkovezíra Kara Mustafu pred hradbami Viedne bubnovalo na útok.

Bitka pri Viedni

Bitka pri Viedni

Kara Mustafa po dobytí Viedne chcel tiahnuť na Rím a podľa jeho vlastných slov si za jeho hradbami „napásť kone“. Vo filme 11-ty september 1683 vyzval kresťanské vojská do boja proti armáde Kara Mustafu talinsky mních Marco di Aviano slovami: „Nebojujete iba preto, aby ste bránili Viedeň, ale aby ste chránili vašu vieru a tradície. Bránite vaše ženy a deti, vaše sestry a bratov. Vašich otcov a matky, pretože keď padne Viedeň, padne Rím a padne svätá Matka Cirkev. Bráňte svoju vieru tak, aby vaše deti mohli slobodne vyznávať vieru v Boha. Aby mohli slobodne milovať Krista, aby boli slobodní, pretože vy ste bojovali v tento deň.“

Osmanské vojská prenikali do Európy už od konca 14. storočia. V roku 1389 porazili Srbov pri bitke na Kosovom poli, v roku 1444 porazili uhorské, české a poľské vojská v bitke pri Varne, v roku 1453 sa im definitívne podarilo poraziť byzantské vojská v Konštantínopole a v roku 1526 spôsobili uhorskému vojsku ťažkú porážku v bitke pri Moháči. Prvýkrát ohrozili Viedeň v roku 1529. Dobytie Viedne bolo dávnou túžbou Osmanskej ríše – mesto malo obrovský vojenský význam. Jeho obsadenie by znamenalo získanie kontroly nad horným tokom Dunaja a vytvorilo by základ pre ďalšie dobyvačné misie Osmanskej ríše smerom na západ a sever.

Obliehanie Viedne začalo 14. júna, kedy k Viedni dorazila turecká armáda vyzbrojená 300 tureckými kanónmi, no pre mokré leto nebolo možné prepraviť ťažké delá. Turci mali dve možnosti, ako dobyť Viedeň – násilnou cestou útoku, ktorá by sa im bezpochyby podarila, keďže mali prevahu v pomere 20 vojakov k jednému, alebo cesta zdĺhavého obliehania. Mustafa si vybral druhú cestu, pretože chcel mať viedenské bohatstvo neporušené.

Rozhodujúca bitka začala 12. septembra o 4. hodine ráno. Turci považovali prvý útok poľského kráľa Sobieskeho za hlavný útok nepriateľa a vyslali vojakov na protiútok. Turci prenasledovali Poliakov na kraj lesa, kde boli ukryté početné poľské oddiely s nabitými zbraňami. Pri druhom útoku zaútočili poľské vojská z Viedensékho kopca. Mustafa si bol až príliš istý svojimi vojakmi, čo nakoniec viedlo k jeho porážke.

Výsledkom bitky bolo 15-tisíc padlých, 5-tisíc zranených a 5-tisíc zajatých Turkov. Na habsubrsko-poľskej strane bolo 4.000 padlých a 2.500 zranených. Turci počas ústupu zavraždili takmer všetkých zajatcov s výnimkou niekoľkých šľachticov, za ktorých požadovali výkupné. Celková bitka trvala približne 12 hodín, pričom 11 a pol hodiny prebiehalo delostrelecké ostreľovanie a útok poľského kráľa len pol hodiny.

Podľa historických prameňov kresťanské vojská pri Viedni bojovali s medailami Sedembolestnej Panny Márie a s menom Mária, ktoré dal urobiť ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčényi a rozdal ich celému kresťanskému vojsku. Pápež Inocent potom vyhlásil 12. september, kedy sa bitka o Viedeň skončila, za sviatok mena Panny Márie.

Vtedy, jedenásteho septembra, vďaka odvahe a neohrozenej obrane kresťanskej viery, boli Turci pod hradbami Viedne porazení. Poľský kráľ a vojvodca Ján III. Sobieski strategicky rozhodol túto bitku.

Pamätník kráľa Jána III. Sobielskeho bol v predvečer osláv víťaznej bitky 2017 poškodený. Viac si o tom môžete prečítať tu:

Prevzaté z hlavnespravy.sk

12. September – Panna Mária Ružencová a bitka pri Viedni